Rybári robia pre svoje vody veľmi málo

8. novembra 2018
911
 

Prečo musia byť rybári aktívnejší, aby sa tu niečo zmenilo? A prečo je plošné zavedenie K70 chybou? Prečítajte si rozhovor s Peťom Božíkom, členom občianskeho združenia Engerau Carp Crew, ktorý aktuálne bojuje za zmenu doby lovu v novej vyhláške s Ministerstvom životného prostredia.

Peťo, si členom združenia Engerau Carp Crew, ktoré nielen aktívne chytá ryby, ale vystupuje aj aktívne v oblasti legislatívy a funkcionárčenia v miestnych organizáciách. Ako vidíte vy moderný rybolov?

Mal by byť hlavne o udržateľnosti! Je potrebné si uvedomiť, že už nežijeme v dobe, kedy niet čo do úst a loviť ryby s cieľom zabezpečiť obživu sebe a svojim blízkym nesmie byť ten hlavný cieľ moderného rybára. Moderný rybolov musí ísť  ruka v ruke s myšlienkou ochrany prírody. Však nakoniec väčšina z nás na ryby chodí nie len kvôli rybám ale práve kvôli kráse prírody a oddychu v nej.

Podali ste pripomienky k návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve. V ktorých bodoch sa rozchádzate a kde ste zajedno?

Vidíme vo veľa veciach posun vpred, v čom ale vidíme problém je hlavne vymožiteľnosť, plošná definícia niektorých zámerov a taktiež úprava zásad pre denný čas lovu rýb mimo iných častí, ktoré by si vyžadovali zmenu zákona, na čo nebol priestor.

Rozpor je asi v bode – doba lovu na kaprových vodách. Aký je váš návrh?

Áno, aj. Náš návrh vychádza z myšlienky, ktorú som už spomenul a to, že moderný rybolov musí ísť ruka v ruke s myšlienkou ochrany prírody. Konkrétne navrhujeme upraviť zásady denného času lovu rýb  na kaprových vodách nasledovne, na  kaprových vodách lovných, ktoré nemajú vyhlásenú Chránenú rybiu oblasť (CHRO) podľa § 7 zákona v mesiacoch

1.január až máj, november a december od 6.00 do 21.00 h,
2.jún až október od 00.00 do 24.00 h,

a na kaprových vodách lovných s vyhlásenou Chránenou rybou oblasťou (CHRO)  podľa § 7 zákona v mesiacoch

1.január až december od 00.00 do 24.00 h.

A čo to ta chránená rybia oblasť je? Je to časť revíru, kde je celoročne zákaz lovu, čiže miesto, kde živočíchy majú celoročne kľud, povedané veľmi jednoducho. A tu si treba uvedomiť, že ochrana prírody nie je len ochrana rýb, na čo v mnohých prípadoch rybári zabúdajú. Patria sem aj populácie vtáctva a ostatné stavovce či bezstavovce. My máme zato, že náš návrh vytvára priestor aj tu a pri správnom, odbornom a praktickom nastavení podmienok v konkrétnom revíre hospodárom a schválením organizačnou jednotkou (obhospodarovateľom) v niektorých prípadoch MŽP (pri CHRO) nebude prichádzať k rozporom s národnou legislatívou v oblasti ochrany prírody ako aj Európskou legislatívou na úrovni ochrany prírody.

Náš návrh považujeme za silný, odborný a ako najlepší kompromis po vyhodnotení súčasných možností. Má ale aj svoju slabinu a to je odborná realizácia v praxi, o ktorej vieme a aj tá má svoje riešenie, ktoré ale potrebuje legislatívny základ. No a ešte by som rád dodal k tomuto bodu nie, nezabudli sme na pstruhové a lipňove vody 😉 to, že nemáme pripomienky, neznamená, že nás to nezaujíma. Myslíme si, že skupinkovanie rybárov na kaprárov , prívlačiarov a sumčiarov  a čo ja viem kade koho ešte ako sme toho často svedkom nie je namieste, však nakoniec všetci sme rybári či nie?

Vo vykonávacej prihláške je po prvýkrát plošne definovaná horná miera lovu kapra – K70. Viem, že ty si proti, vieš povedať prečo?

No odpoveď je v tvojej otázke. No lebo ide o plošnú definíciu. Ako rybár musíš vedieť, že každý revír je iný a preto treba ku každému revíru pristupovať osobitne. Jednoznačne sme za zavedenie hornej miery rýb, nie však plošným zavedením, čo sme taktiež pripomienkovali. Myslíme si totiž, že na dosiahnutie efektívnej ochrany postačuje znenie  odseku 6 paragrafu 13 predkladaného návrhu.

Máme za to,  že takto definovaná najväčšia lovná miera neodzrkadľuje potreby jednotlivých revírov ako sú napr. úživnosť, výmera a pod. a preto je dôležité zavedenie hornej miery na revíry podrobiť najprv analýze  užívateľom (podrobné štatistické spracovanie prehľadov o úlovkoch v kombinácii s vysadzovaním rýb – tzv. Stanovenie návratnosti, prípadne ichtyologických prieskumov), ktorý by mal zohľadniť dôležité špecifiká jednotlivých revírov a miestne podmienky. A znova sa budem opakovať, ale aj tu je to zásadné, moderný rybolov musí ísť  ruka v ruke s myšlienkou ochrany prírody a my si myslíme, že takéto zovšeobecňovanie má len málo spoločného s touto myšlienkou.

Čo považuješ v novom zákone o rybárstve a vykonávacej vyhláške za pozitívne a čo naopak nie?

Pozitívne okrem iného jednoznačne jasné definície pojmov a naopak ako negatívne vnímam okresanie práv rybárskej stráže. Tiež si viem predstaviť dôslednejšiu ochranu revírov, naviazanú na efektívnu udržateľnosť aj pre ďalšie generácie mladých rybárov, tak aby sa len málo dotkla uplatňovaniu práv našich rybárov.

Čo termín Chyť a pusť? Ako vidíš jeho uplatnenie na budúci rok a hlavne jeho vykonávanie?

Tento režim upravuje zákon, súčasný v par. 8 nový v par.9. Nejaké zásadné zmeny v tejto rovine nevidím, možno ak posun vpred. Samozrejme môžeme diskutovať na tému, či loviť na revíroch s proti hrotom alebo nie, ale to nie je tak zásadné ako skutočnosť, že aj napriek tomu, že táto možnosť tu je a bola, na Slovensku nie je stále dostatočná vôľa a vieš ako sa vraví, kde je vôľa, tam je cesta. Určite je tu na mieste podotknúť a to dôraz na dodržiavania zásady welfare lovených rýb, ktoré sa viažu na prístup konkrétneho loviaceho. Tu vidíme určite slabinu.

Prečo napr. Bratislava ako najväčšia organizácia (keď sčítame všetky miestne organizácie) nemá vodu s režimom CHyťa a pusť a podľa mojich informácií o tom ani nikto neuvažuje. Čo si o tom myslíš?

No, chýba vôľa predsa, to je jednoduché! Pozri na začiatku si sa ma opýtal, ako vidím moderný rybolov, no v Bratislave asi ešte neprišiel čas. Je mi to úprimne ľúto! Možno je načase sa zamyslieť, koho máme ako našich zástupcov v organizáciách. A tu si dovolím doplniť našu predstavu moderného rybára, lebo okrem toho, čo som už povedal, by určite nemal byť ľahostajný, napríklad aj takým výročným členským schôdzam! Nie je predsa možné, aby účasť na tak zásadnej udalosti akou VČS SRZ isto je, bola menej ako 10 %.

Aj keby bol dôvod neúčasti spojený s atraktivitou schôdzi…, respektíve  kto ju vedie, jeho pripravenosťou a inovatívnosťou  myslenia, čo ponúknuť členom, ako často počúvam. Treba si uvedomiť, že moderný rybár nesmie byť  tomu ľahostajný tak, ako je to dnes. Práve naopak!

Aké vody v Bratislave by mohli / mali byť chyť a pusť?

Na to treba určite bližšiu analýzu. Ale môžem ti povedať, že za Petržalku by som si vedel predstaviť na základe už vykonaných predbežných analýz Štrkovisko „U horára“ tzv. Malý Draždiak.

Čo je podľa teba najväčšou výhodou a aj nevýhodou režimu chyť a pusť?

Výhodou jednoznačne myšlienka! Za nevýhodu som považoval, umožnenie lovu na živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti. Toto však už nový zákon zakazuje. Možno ešte doplniť počet lovných miest vytvorených v takomto revíre a množstvo jeho návštev kvôli rybárskemu tlaku, ktorý je potrebné optimálne regulovať podľa miestnych podmienok a stavu obsádky.

Ak by si mal uviesť dokonalý rybársky zákon, čo by v ňom bolo? Ako by si ho koncipoval ty?

Za nás by sme určiťe kategorizovali revíry s možnosťou úprav režimov ochrany a lovu pre daný revír. Dnes mame niektoré veľmi hodnotne revíry, tiež revíry, ktoré môžeme svojim pričinením napr. obnovou prirodzených procesov (reprodukcia, biomanipulácia, násada) pozitívne ovplyvniť. Mame tu tiež revíry s nižšou spoločenskou hodnotou, často umelo vybudovane, ktoré môžu byt celoročne dostupne bez väčšieho rizika vplyvu na ekosystém. Toto by ale vyžadovalo  odbornú diskusiu,  kde by bola otázna aplikácia pri súčasných podmienkach v športovom rybárstve.

Spomínal si, že v rámci združenia máte rozpracovaných niekoľko rybárskych projektov. Môžeš ich čitateľom predstaviť?

Jedným s pripravovaných projektov je tzv. monitoring kapitálnych rýb, ide o pracovný názov, ktorý asi hovorí za všetko. A aký ma cieľ? Okrem vedeckého aj zamedzenie novodobému fenoménu tzv. prenášaniu kapitálnych rýb či už z revíru do revíru alebo do súkromných revírov. Možno uvediem pre zaujímavosť, že naši členovia už v súčasnosti monitorujú viacero kapitálnych rýb na našich revíroch.

Ďalej si myslíme, a tu sa určite zhodneme aj mi dvaja, že okrem moderných a kvalitných predpisov je treba osvetu. Čiže edukácia vo všetkých oblastiach rybárstva a ochrany prírody!

Určite by sme radi v budúcnosti participovali na revitalizácií revírov po všetkých stránkach a to nielen pri zachovávaní ichtyofauny, ale aj pri striktnejšom dodržiavaní EU smerníc, prípadne medzinárodných dohovorov, samozrejme v prospech rybárstva, s čím je nevyhnutne spojená vyššie uvádzaná osveta.

No a v neposlednom rade chceme poskytovať našim členom prostredníctvom našich právnych zástupcov napríklad právnu pomoc pri rôznych neprávostiach, ktoré sú bohužiaľ časté a častejšie.

To je niečo z našich krátkodobých cieľov/projektov.  Máme aj dlhodobé, no nepredbiehajme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *